Posledné roky počúvame o dôležitosti rozvoja cestovného ruchu. Úplne súhlasím. Štát na zriadenú úplne zbytočnú agentúru SACR a ešte zbytočnejšie ministerstvo. Slovensko to stojí ročne milióny eur. Návštevník Slovenska si názor urobí nie podľa Slovakia travel (www.slovakia.travel) či ministerstva. Ale podľa toho čo zažije.

Na jeseň 2025 sme sa rozhodli letecky navštíviť na niekoľko dní Gdansk. Spiatočný prílet bol nočný, trošku meškal a tak sme v Bratislave pristáli po polnoci. Na letisku v Gdansku to živo aj v noci, otvorené bufety, reštaurácie. Ale mi sme si povedali, že sa najeme na žel.stanici v Bratislave, aby sme nemali náhodou nejaké tráviace problémy v lietadle a po ceste na stanicu.

Pristáli sme v Blave a smerovali sme k autobusovej zastávke na linku 61, kt. premáva medzi letiskom a žel.stanicou. Keďže sme mali eurá, kúpili sme si v automate lístok na bus. Lístok si chceli kúpiť aj mladý englishman a 4-členná rodinka asi z Turecka. Mladý muž zadal čo chcel, priložil platobnú kartu k automatu a …………nič. Ani na 2-3 pokusy. A tak sa o to isté snažil aj otec z tureckej rodiny. Tiež neúspešne. Pri ďalšom pokuse sa zarozprával s manželkou a ako tak s ňou debatoval a zároveň držal kartu na automate, čuduj sa svete, asi po 20 sekundách sa automat prebral a vytlačil lístky. A za ním aj englishman a úspešne 🙂
Nato došli letušky a páni im hovorili, čo zažili a dievky na to zareagovali že vôbec si to nemuseli kupovať, že v noci to aj tak nikto nekontroluje. Slovenská DNA sa nezaprie.

Prichádzame k železničnej stanici. Víta nás mierny močový závan. Vstupujeme do haly. Našim cieľom bolo navštíviť toalety a potom sa konečne najesť. A tak sme začali na železničnej stanici v hlavnom meste Slovenskej republiky hľadať reštauráciu, kde ukojíme svoj hlad. Jedna reštaurácia je otvorená len do 22,00 hod.

Rôzne bufety či predajňa vrátane potravín bola tiež zatvorená. Najviac ma šokovali slovensky písané oznamy, že platba len v hotovosti…….na medzinárodnom dopravnom uzle v hlavnom meste SR 😦 Pochopili sme, že najesť sa nenajeme.

A tak sme začali pátrať po zdroji vody. Našiel som automat. Super. A tak začal kolotoč pokusov ako dostať sa aspoň k vode. Po treťom pokuse sa pri mne zastavil známy Turek z autobusovej stanice na letisku. Pozeral na mňa a na moje neúspešne pokusy. Musím sa priznať že som slušne hanbil za to, ako všetko „funguje“ na našom úžasnom Slovensku. K fľaške z automatu som sa nedostal a tak som začal pátrať po WC, kde by voda mala tiecť. A WC som našiel.

No od polnoci do 04,00 hod. je zatvorené. Bomba.
Čiže sme boli bez jedla, bez vody a nevyčúraní.
Vivat Slovakia !!!

A tak som šiel za dámou za predajným okienkom s otázkami, kde sa môžme najesť, napiť a navštíviť WC. Odpoveď znela, že nikde. Tak som jej povedal, že toto nemôže myslieť vážne. Pani mi povedala, že nech jej dám občiansky, že mi dá kľúče od WC pre telesne postihnutých pod schodami…………..a tak sme sa aspoň dostali k vode.

To, ako nefunguje žel.stanica je úplná katastrofa, za ktorú by mal dostať šéf stanice na fleku padáka. Ja som tam cítil nielen zápach moču v okolí stanice ale pach neschopnosti a takej jemnej korupcie. Lebo pri normálnom vedení by stanica nemohla takto (ne)fungovať v žiadnom civilizovanom, iba ak tam prevláda “vyšší princíp” a neschopnosť.
Stanica je obrovskou hanbou Slovenska. V noci tam nie je otvorená jediná prevádzka s potravinami. Platba len v hotovosti na medzinárodnej stanici v hlavnom meste štátu je zlý sen a ešte bez anglického prekladu. A absencia WC po polnoci už nepotrebuje žiadny koment. Toto je absolútne manažérsky nezvládnutá stanica.

Vitajte na Slovensku !!!