Nikdy som nerozlišoval politikov podľa ich politickej príslušnosti, ale podľa toho, či sú zlí alebo dobrí, skorumpovaní či neskorumpovaní, či robia pre ľudí alebo pre finančné skupiny a podobne… Takže ak niekoho kritizujem, tak nie preto, že je to smerák či kadehák, ale preto, ako koná či nekoná…

      Takmer celý život som aktívny v spoločenskom a najmä verejnom živote. Vždy som sa snažil o to, aby naša spoločnosť fungovala lepšie, aby ju neriadili neschopáci a skorumpo-  vaní politici a úradníci, ktorých je stále viac a viac a vždy som voči tomu bojoval dvoma spôsobmi. Prvý, ktorý aj dnes stále preferujem, je rokovací stôl. Čiže snaha hľadať riešenia za rokovacím stolom bez mediálnych senzácii a podobne. Keď však rokovanie neprináša úspech a druhá strana nechce zmeniť konanie, ktoré je vysoko škodlivé pre verejnosť, občanov a ich prostredie, snažím sa na to vždy poukázať cez média a články.
Ak nie je snaha zo strany úradov a politikov v prípade porušenia právnych predpisov ich náprava, takmer vždy to riešim cez prokuratúru, súdy a iné štátne kontrolné orgány…

Ak má právo platiť na strane občanov, to isté očakávam aj od úradov a politikov…

A teraz dovoľte stručný výpis niektorých mojich hlavných občianskych aktivít:

do 1989
     Aj počas socialistickej éry som bol verejne aktívny ako člen SZOPK (Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny), kedy sme sa tiež snažili riešiť problémy okolo nás. V roku 1989 som bol napríklad ako vysokoškolský študent objednaný na pohovor, čiže na koberec, k súdruhovi R.Schusterovi – predsedovi Krajského národného výboru za článok v Košickom večeri pod názvom Potok v rúre, kde som kritizoval porušenie viacerých právnych predpisov zo strany štátu a likvidáciu pôvodných mokradí v Šugovskej doline. Vďaka novembru 1989 sa naše stretnutie neuskutočnilo. V tej dobe som písal do Košického večera rôzne články na verejnú tému, a vďaka pani novinárke Linhartovej som niektoré kritické uverejňoval aj pod menom IVO ZLOP, čo bola vlastne skratka – IV. Organizácia, Zdenko Lipták, Ochrana Prírody, za čo som jej i dnes vďačný.

1990 – 1994 (uvedené hektické obdobie považujem za najlepšiu školu môjho života)
1990 – bol som kooptovaný za poslanca pri Obvodnom národnom výbore Košice I.
(kooptovaný = časť komunistických poslancov bola nahradená dočasne, čiže do najbližších komunálnych volieb, nekomunistickými poslancami z novovzniknutých politických strán)
1990 – konali sa prvé demokratické komunálne voľby a bol som zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach za Stranu zelených a predsedu Komisie životného prostredia.
     Som autorom alebo spoluautorom viacerých všeobecne záväzných nariadení mesta Košice (mestské zákony) a iných právnych predpisov ako Ochrana zelene, Ochrana mokradi, štatút mestskej polície, O odpadoch, O chove psov na území mesta a iné…
V tej dobe mali všetci plné ústa pomoci vozičkárov a telesne postihnutých, no nikto z politikov sa nechcel danej téme venovať. Preto som pod mojou Komisiou životného prostredia vytvoril Subkomisiu na odstraňovanie architektonických bariér, čím som vytvoril maximálne podmienky pre túto skupinu obyvateľstva. Vypracoval sa harmonogram na budovanie nájazdných plošín na križovatkách a iných miestach a ako poslanec mesta som navrhol na daný projekt vyčleniť z rozpočtu mesta 300 000 Sk, čo bol v tej dobe obrovský peniaz. Projekt sa podarilo úspešne zrealizovať. O to smutnejšie je to, že aj dnes sa vytvárajú rôzne bariéry…
Taktiež som bol v skupine občanov, ktorí v tej dobe bojovali za to, aby sa MMM (maratón) mohli zúčastniť aj vozičkári, čo je dnes už samozrejmosťou. Dokonca som bol
v servisnom tíme, ktorý bol pripravený zasiahnuť, v prípade defektu vozičkára a podobne. Dones som z viacerými z nich dobrými kámošmi 🙂

1998 – 2002 – bol som zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva
a zástupcu starostu Mestskej časti Košice Pereš.
     MČ Košice Pereš si dovtedy žila svojim životom. Poslanci sa hrali na poslancov, ale občanov k ničomu nepustili. Občania totiž mali a aj dnes majú právo byť členmi komisií pri miestnom zastupiteľstve (miestny parlament), ktoré sú poradnými orgánmi miestneho parlamentu. Mne sa podarilo presadiť to, aby sa občania prvýkrát na Pereši stali členmi komisií. Oslovil som občanov-odborníkov a takmer všetci moju ponuku prijali. Mnohým poslancom to vadilo, lebo v komisii sedeli s odborníkmi a vtedy pochopili, čo všetko neovládajú, ale pritom rozhodujú. Zistilo sa napríklad, že MČ Pereš zaplatila stavebnej firme o 1,4 milióna Sk viacej, ako boli v skutočnosti vykonané práce.
Do Komisie športu som oslovil dvoch mladých študentov, nakoľko som v nich videl potenciál. Môj odhad ma nesklamal. Dnes je jeden z  nich na Pereši starosta a druhý
jeho zástupca.
Ľudia sa začali zaujímať o to, čo sa deje v ich MČ. Podarilo sa mi do diania na Pereši zatiahnuť aj dôchodcov . Spoluorganizovali akcie pre deti, čo im dalo další zmysel ich života a najmä pocit, že ich spoločnosť stále potrebuje. Udialo sa tam mnoho prospešných vecí, o ktorých sa môžme niekedy porozprávať.

20.02.2002 – takmer všetci, čo sme v Košiciach zakladali Stranu zelených, sme z tejto strany v uvedený deň vystúpili. Od tej doby pôsobím ako nezávislý občiansky aktivista.

2002 – konali sa komunálne voľby, v ktorých som kandidoval na starostu MČ Košice Pereš. K zvoleniu mi chýbalo 12 hlasov…

2003 – 2007 – žil som s celou rodinou v USA.

2007 – koncom roka 2007 som sa vrátil na Slovensko a späť na Terasu, kde som žil celý život až do roku 1996 a zapojil som sa opäť do verejného života.

2008
     Keďže mám rád tímovú robotu a rád sa obkolesujem šikovnými ľudmi, začala sa v roku 2008 formovať skupina aktívnych ľudí, ktorá začala vystupovať ako združenie občanov pod názvom Košická alternatíva.

Prečo Košická? Lebo naše aktivity sú zamerané na Košice
Prečo alternatíva? Snažíme sa politikom ponúkať alternatívny pohľad na niektoré veci, problémy a prinášať veľakrát aj alternatívne riešenia. Taktiež  chceme byť pre občanov ich alternatívou pri presadzovaní ich požiadaviek a riešení problémov.
Ako aktivista sa ročne zúčastňujem X rokovaní na úrovni mesta, komisií, Útvaru hlavného architekta, odd. MMK, Mestskej polície a iných, kde sa snažíme riešiť problémy ľudí, navrhovať riešenia, prípadne zabrániť politikom, ich stranám a ich finančným skupinám konať na úkor bežných ľudí, ich daní a ich životných podmienok.

     Po rokoch som si istý, že košické politické strany (pravica i ľavica) sú tak vzájomne prepojené (personálne a aj finančne) a majú Košice, čo sa týka kšeftov, flekov a zákaziek, rozdelené, že od nich nemôžu občania očakávať nejaké riešenia. Im ide len o ich vlastné obchodno-politické a rodinné záležitosti a takmer vždy na úkor verejnosti a verejných peňazí…

2009 – riešili sme park v Barci – viď http://zdenkoliptak.blog.sme.sk/c/178975/Verejne-prerokovanie-bez-verejnosti-kosicke-specifikum.html

2010 – riešili sme podľa nás nezákonné, ale vďaka politikom údajne zákonné, zasypávanie chráneného štrkoviska v Krásnej – http://zdenkoliptak.blog.sme.sk/c/217116/Skonci-viac-ako-200-000-ton-odpadu-pod-vodou-v-chranenej-mokradi.html

2010/november – podarilo sa nám z programu rokovania Mestského zastupiteľstva vyňať bod, ktorým by sa parkovisko pred medickými internátmi na Luniku I zmenilo na stavebnú parcelu. Primátor daný bod z rokovania stiahol priamo na začiatku rokovanie mestského parlamentu. Predchádzalo tomu obrovské množstvo práce a rokovaní, ale aj e-mailovej korešpondencie medzi aktivistami a primátorom.

2010/november – Poslanci Mestského zastupiteľstva schválili náš občiansky návrh o 15-dňovej oznamovacej povinnosti mesta voči občanom (uznesenie číslo: 1297 zo dňa 4. novembra 2010)

     Verejnosť má právo zo zákona sa vyjadrovať k dôležitým veciam v meste, ako sú napríklad zmeny územného plánu (veľmi dôležitá vec, ktorú však občania podceňujú – viď Čo je to územný plán?) Politici ale veľakrát nechcú, aby sa občania vyjadrovali alebo aby prišli na verejné prerokovanie, lebo tam majú vlastné obchodné záujmy, a preto urobia všetko preto, aby to občanom znemožnili a to najmä tým, že termín verejného prerokovania oznámia veľmi neskoro a termín je ešte počas pracovnej doby, kedy sú občania v práci. Ak chce občan prísť, musí si vybrať dovolenku.
Je smutné, že verejnosť musí politikov a poslancov dotlačiť k tomu, aby odhlasovali uznesenie, v ktorom sa ukladá politikom povinnosť konať slušne, namiesto toho, aby to robili automaticky a bez tlaku. Veď vždy pred voľbami sľubujú, že budú konať v prospech obyvateľov – voličov a takmer vždy to nedodržia, lebo politické strany slúžia firmám a finančným skupinám a nie občanom mesta Košice.

2012/apríl – v uvedenom roku (23.04.2012) poslanci mesta Košice zmenili Štatút mesta Košice (mestská ústava) opäť na môj občiansky návrh a to v spôsobe zverejňovania oznamov mestom a mestskými časťami, aj keď trochu v inej podobe ako bol návrh.
Išlo o to, že ak mesto Košice vyhlási verejné prerokovanie k nejakému územiu, tak to územie sa vždy nachádza v nejakej mestskej časti, no uvedená mestská časť o tom neinformuje svojich občanov vo svojej mestskej časti ani na úradnej tabuli a ani na webstránke mestskej časti. A práve tento nedostatok mala daná zmena štatútu vyriešiť tak, aby sa občan MČ o tomto rokovaní dozvedel na stránke svojej mestskej časti. Viaceré MČ takto nekonajú ani dnes, vrátane MČ Košice Západ.

2012/november – prebiehal doslova ťažký boj za záchranu parčíka na križovatke Tr.SNP x Toryská.
Mesto Košice malo záujem premeniť danú plochu na stavebné parcely (som si istý, že pre vopred vybratého záujemcu). Aktivisti zorganizovali niekoľko akcií na mobilizáciu občanov z danej lokality, lebo tlaky zo strany mesta boli veľké. Mali sme niekoľko stretnutí s občanmi, na ktoré neprišiel ani starosta a ani poslanci, aj keď o nich vedeli. Na moje obrovské prekvapenie vyše 600 občanov dalo písomné nesúhlasné stanovisko s touto zmenou, za čo im opäť ďakujem. Vďaka tomu občianskemu tlaku sa podarilo danú lokalitu zachrániť a dokonca zakresliť do územného plánu ako park. Nebyť tých 600 obyvateľov najmä z Terasy, tak neviem ako by to celé dopadlo.
Článok na danú tému.

      Taktiež bola snaha investorov, ktorú chceli presadiť cez politikov na zmenu územného plánu v lokalite asanačné pásmo s následným odpredajom pozemkov tak, že by týmto odpredajom bolo zablokované akékoľvek zmysluplné využitie danej lokality v prospech celej Terasy a jej obyvateľov. V súčasnej dobe dané územie slúžia na skupovanie pozemkov ľudmi prepojených na politické strany, ktorým ide o ich osobný prospech a nie
o celospoločenský.

2012-2013
     V uvedenom roku som sa venoval najmä Luniku I a to protizákonnému parkovaniu taxikárov na Fialkovej ulici, či na komplexnom riešení parkovania na celom Luniku I,
a taktiež podvodnej hre strany SMER pri zmene územného plánu v lokalite Považská 40, čiže okolo premeny dvoch ubytovní na byty. Táto zmena spôsobí obrovské problémy v danej lokalite, ale nakoľko sú títo ľudia prepojení na stranu SMER, tak primátor Raši (SMER) vedome porušil uznesenie MZ č.1297 o 15-dňovej oznamovacej povinnosti mesta voči občanom a rokovanie pre občanov zvolali cez pracovný deň na 09,00 hod. A konalo 7 dní pred Vianocami, kedy má každý úplne iné predvianočné problémy. Jeho námestník Ján    Jakubov (SMER) zmenil pôvodný návrh pár sekúnd pred hlasovaním mestských  poslancov s odôvodnením, ktoré ja považujem za klamlivé a zavádzajúce, a v neprospech obyvateľov Lunika I. Základ je, že splnil príkaz investora a ušetril mu tisíce eur na úkor občanov, ich daní a životného prostredia – viď článok – “Žiadam námestníka primátora J.Jakubova, aby nezavádzal poslancov a občanov“

Toto je taký malý sumár niektorých mojich aktivít aj keď ročne absolvujem X stretnutí
a rokovaní k verejným veciam, korupcii a porušovaniu zákonov najmä politikmi… 😦

Vždy sa snažím riešiť problémy systémovo a právne, a taktiež upozorňovať
na zlé veci, aj keď mnohí to považujú za kritiku. Áno, ja ale pri tej mojej kritike takmer VŽDY uvediem ČO bolo porušené a AKO by to správne malo byť, čím sa nepriamo snažím vychovávať aj okolie a informovať ich o ich právach.